Severoamerické luky sú tu už tisícročia

Rôzne luky ako lovecká ale aj bojová zbraň sa v rozsiahlych prérijných a lesných oblastiach severoamerického kontinentu používali už pred 5 000 rokmi. Príslušníci rôznych indiánskych kmeňov boli  s lukmi spätí už od detstva. Malí chlapci sa učili strieľať na veveričky a ďalšie malé zvieratá, pre starších bola už samozrejmosťou presná lukostreľba aj z chrbta cválajúceho koňa.

luky

Indiánske luky vo svojej pôvodnej podobe.

Krátke aj dlhé luky

Luky Indiánov nekonečných prérijných plání boli kratšie a merali 100 – 120 cm. Niektoré nájdené kusy mohli mať len 70 cm. Takéto krátke typy lukov si vyrábali a požívali hlavne kvôli lepšej manipulácii v sedle koňa. Naopak luk lesných Indiánov, ktorí strieľali najmä zo zeme, meral až 180 cm. Kratší luk je menej silný ako dlhé, Indiáni ich preto vystužovali šľachami zvierat, parohami alebo rohovinou. V každom indiánskom kmeni bolo niekoľko remeselníkov na výrobu lukov. Ostatní bojovníci a lovci od nich získavali luky výmenným obchodom.

Céder, tis alebo maklura

Indiánsky typ lukov bol vyrábaný z cédra, tisu alebo javora. Najčastejším drevom na výrobu lukov bolo však drevo zo stromu maklury oranžovej. Používalo sa najmä kvôli svojej tvrdosti a schopnosti odolať hnilobe. Vďaka tomuto drevu má indiánsky luk typickú oranžovú farbu. Tieto luky boli najčastejšie jednoduché priame. Existujú tri známe druhy lukov prérijných Indiánov. Sú  to drevené, rohové a parohové. Všetky sa využívali ako zbrane na lov zvierat.

luky

Luky využívali Indiáni najmä na lov.

Drevené indiánske luky

Drevené luky boli medzi severoamerickými Indiánmi najrozšírenejšie. Vyrábali sa najčastejšie z maklury oranžovej, jaseňa alebo borievky. Pri výrobe sa najprv odrezal kmeň stromu, naštiepal sa a nechal vyschnúť. Potom sa vysekal hrubý tvar a detaily sa dorobili nožom. Luk sa tvaroval naparením v horúcej vode. Drevený luk sa vystužoval prilepovaním vrstiev zvieracích šliach na chrbát luku. Zdobili sa hlinkou, vyrezávaním symbolov, farbením jednotlivých častí alebo omotávaním farebnou látkou. Tetiva sa vyrábala najčastejšie z chrbtovej šľachy bizóna. Rozdelila sa na tenké vlákna, ktoré sa opatrne splietali dohromady.

Zanechať odpoveď