Škrabka na zemiaky je ikonou
Ručná škrabka na zemiaky je ikonou švajčiarskeho priemyselného dizajnu. Určite si to málokto uvedomuje, že aj tá naša škrabka je výsledkom určitého technologického a materiálového vývoja. A mnohé pomôcky, spotrebiče a vylepšenia aj v tej našej kuchyni súvisia s výskumom vo vojenskej oblasti. Obrovské množstva hladových krkov potrebovali aj v minulosti počas vojenských ťažení nakŕmiť minimálne gulášom. Poľné kuchyne potrebovali možno aj denne oškrabať tony zemiakov. Obyčajným kuchynským alebo vojenským nožom. A tak nečudo, že sa objavil vynálezca, ktorý sa snažil prácu armádnych kuchárov uľahčiť a urýchliť. Kedy bola vynájdená ručná škrabka na zemiaky? Kto teda vynašiel škrabku na tie obľúbené zemiaky? Bolo to vo Švajčiarsku a vynálezcom bol muž menom Alfred Neweczeral. Tento nápaditý človek mal počas svojho pôsobenia v armáde dosť príležitostí prísť do osobného kontaktu so zemiakmi.
Škrabka na zemiaky typu Y
Na začiatku 19. storočia sa všetky zemiaky šúpali a krájali ručne, čo nedokázalo uspokojiť veľký dopyt po jedlách obsahujúcich zemiaky. Bol to práve vynález mechanickej škrabky na zemiaky, ktorý pripravil pôdu pre zemiakové lupienky. Pôvodne z malej kulinárskej špeciality sa stali najpredávanejším rýchlym občerstvením pred televízormi v súčasnosti. V priebehu 19. storočia bolo vraj podaných viac ako päťsto patentových prihlášok na škrabky zeleniny. To okrem iného aj možno znamená, že musia existovať stovky spôsobov, ako ošúpať zeleninu. Zdalo sa, že sa len málokto z vynálezcov presadí s praktickou variantov pohodlnej a praktickej škrabky na zemiaky.
Ikona švajčiarskeho dizajnu
Nakoniec sa to jednému vynálezcovi podarilo. Alfred Neweczeral, pochádzajúci z Davosu vo Švajčiarsku, vynašiel najobľúbenejšiu škrabku na zemiaky a zeleninu značky Rex. Patentovo je chránená od roku 1947. Alfred Neweczezal predával kuchynské potreby od začiatku tridsiatych rokov minulého storočia a v armáde neznášal šúpanie zemiakov. Jeho škrabka bol ten pravý model lacnej švajčiarskej praktickosti. Škrabka na zeleninu s jednodielnou hliníkovou rukoväťou a otočnou čepeľou z uhlíkovej ocele s dvojitými hranami. Táto škrabka je taká slávna, že sa v roku 2004 objavila na švajčiarskej poštovej známke. Je taktiež jednou z ikon svetoznámeho švajčiarskeho priemyselného dizajnu.