Zaujímavosti o vzniku horniny zvanej zeolit

Odkiaľ majú zeolity svoje meno?

zeolity

Hornina zeolit

Axel Fredrik Cronstedt (1722-1765), slávny švédsky mineralóg, bol prvým vedcom, ktorý opísal túto triedu minerálov. A.F. Cronstedt skúmal dve vzorky minerálov. Prvý minerál pochádzal pravdepodobne z Islandu, a tá druhá vzorka minerálu určite pochádzala zo Svappavaara v severnom Švédsku v blízkosti ložiska Kiruna. Našiel ju miestny zberateľ minerálov Dennis Holmberg. Bol to prvý popísaný zeolit, neskôr pomenovaný ako stilbit. Zeolitový minerál stilbit pozostáva z hydratovaného kremičitanu NaCa2Al5Si13O36 · 14H2O. Je to minerál sekundárneho pôvodu, ktorý sa vyskytoval v tejto oblasti najčastejšie spoločne s inými kryštálmi zeolitov v čadičových sopečných horninách.

Meno zeolit je odvodené od gréckych slov vrieť „ζέιν“ a kameň „λίθος“ , čo opisuje správanie sa minerálov zeolitovej skupiny pri ich rýchlom zahrievaní. Vtedy sa nám zdá, že študovaný zeolit vrie, pretože dochádza k rýchlemu odparovanie tzv. „zeolitovej vody“ z jeho kryštálovej mriežky.

Minerály zeolitovej skupiny

horniny a minerály

Zeolit – klinoptilolit

Prírodné zeolity sú veľmi zložité vodnaté alumokremičitanové minerály. Ich kryštálová mriežka je budovaná štvorstenmi hliníka Al2O4 a kremíka SiO4. Sú to samozrejme pevné látky s relatívne otvorenou trojrozmernou kryštálovou štruktúrou. Tá je budovaná hlavne prvkami ako je hliník Al, kremík Si a kyslík O2. V ich mriežke sú prítomné aj mnohé alkalické prvky, ako je sodík Na, draslík K, či horčík Mg. V klasickej mineralogickej klasifikácii sú priradené k tzv. tektosilikátom, kam ešte patrí aj kremeň a živce. Zeolit je výnimočný anorganický mikroporézny minerál zložitého geochemického pôvodu s veľmi pravidelnou štruktúrou pórov a komôr mikroskopických rozmerov.

Skupina zeolitových obsahuje viac ako 50 prirodzene sa vyskytujúcich druhov, Je to najväčšia skupina minerálov medzi prírodne sa vyskytujúcim silikátmi. V súčasnosti rozoznávame niekoľko desiatok prírodne sa vyskytujúcich minerálov zeolitovej skupiny. Ale len sedem z nich (klinoptilolit, chabazit, mordenit, erionit, ferierit, analcim a philipsit) vytvára ložiskové akumulácie. Môžu sa tak priemyselne ťažiť, spracovávať a využívať… V prírodných geologických podmienkach sa najčastejšie vyskytuje minerál klinoptilolit. Je to zároveň aj najdetailnejšie odborne študovaný zeolitový minerál. Nielen preto, že je častý a jeho ťažba nie je príliš náročná a drahá, ale hlavne kvôli jeho jedinečným fyzikálnym a chemickým vlastnostiam (napr. sorpčné, katalytické či výmenné vlastnosti).

 

Zanechať odpoveď